Upravené sústavy

Stĺpové sústavy Japonského výrobcu Technics SB-M500 sa vyrábali od roku 1995 do 1999. Po roku 1999 sa vyrábala jej modifikovaná verzia MK2 až zhruba do roku 2001.  Modifikácie, ktoré som zaznamenal,  bolo priblíženie  osí stredového a vysokotónového meniča, čo sa v dizajne prejavilo ako zapustenie stredového do prednej dosky vysokotónového meniča.

MK2 bola tiež vyššia a užšia pri zachovaní rovnakej hmotnosti. Rozdiel sa nachádza aj v technických parametroch, konkrétne v hornej časti prenášaného pásma.  M2 má vyššiu medznú frekvenciu, dokonca 70Khz, pri poklese 16dB, čo je na to obdobie skutočne pozoruhodné. Škoda  že nevlastním merací mikrofón takých parametrov, ktorý by dokázal overiť tento  údaj, alebo aj údaj klasickej M500.

Čiže. SB-M500  je trojpásmovka, strednej výšky. Výhoda v novšej verzii v tomto smere určite je,  rozdiel 100 mm  spravil svoje. Klasickej verzii by určite tých pár cm naviac iba prospelo, preto odporúčam vyššie hroty, alebo malý podstavec.

Osadené meniče sú kalota, stred, respektíve stredobas  a dva basové meniče.  Materiál kaloty  a stredu je MICA,  čo je vlastne zmes minerálov špecifických vlastností. Vysoká tuhosť, nízka hmotnosť, odolnosť voči vlhkosti a teplote. v podstate nejaký predchodca keramiky, ktorú používa nemecký Accuton.

Basová sekcia je v zaujímavom usporiadaní tzv. Dual Dynamic Drive.  V podstate ide o dvojitý bandpass 1 rádu, kde je namiesto basreflexu pasívny radiátor.  Basový reproduktor má priemer 120 mm a papierovú membránu, pasívny radiátor má rozmer, ktorý má ekvivalent v priemere 150 mm a plochú obdĺžnikovú membránu z tuhého plastu. Basová sekcia je v podstate symetrická, reproduktory používajú spoločnú ozvučnicu, jedna časť vyžaruje smerom dopredu, druhá má vyrovnať tlak za sústavou. Sústava má skôr priemernú citlivosť 85dB.

Chcel som sa ešte zmieniť o peknej stránke, kde je databáza sústav, ktoré Technics niekedy vyrábal https://audio-database.com/TechnicsPanasonic/, kde sa nachádzajú fotografie a aj  technický popis.

Čo sa týka konštrukcie, tu naozaj nebolo čo vytknúť.  Pekná, tuhá ozvučnica, remeselne spracovaná na veľmi vysokej úrovni.  Zaujímavé technické riešenia, materiál membrány a netradičný pohľad na basovú časť.

Z výhybkou to už bolo horšie.  Pôsobila dosť jednoducho,  meniče teda aspoň stredobasový potreboval určite viac. Jednotlivé pásma boli od seba oddelené, čo potvrdzuje aj meranie.  V oblasti 2500Hz sa nachádzal viditeľný prepad, ktorý sa celkom zreteľne prejavil aj zvukovo. Meniče neboli ani dobre sfázované, nakoniec prepad bol spôsobený aj touto chybou.

Vysokotónová časť fajn, s miernym poklesom smerom k najvyšším tónom a výsekom v oblasti 18 Khz.   Čo presne spôsobilo túto deviáciu netuším. Po kontrole impedancie, ktorá bola bezchybná si myslím že to bolo na akustickej strane, konkrétne fázovým nástavcom.  Basová vetva neobsahovala nijaký filter, reproduktory boli zapojené na priamo a využívalo sa iba akustické filtrovanie, ktoré zabezpečil bandpass. Celkový prednes príjemný s pomerne dynamickým a kultivovaným prednesom najnižších tónov.

Základná požiadavka zákazníka bola  výraznejšie basy.  V tomto prípade boli možnosti obmedzené, reproduktory malého priemeru, malý pracovný objem a veľmi obmedzené možnosti výmeny. Čiže, jedinú alternatívu, ktorú som mohol použiť bolo celkové zníženie citlivosti. Týmto som vyriešil problém s intenzitou nízkych tónov a tiež som si mohol dovoliť solídne vyrovnať priebeh stredového meniča a zladiť ho s výškou.

Toto všetko sa podarilo prakticky úplne novou výhybkou. V  krátkosti spomeniem, že som musel pridať filter aj pred basový menič,  zvýšila sa zaťažiteľnosť  a lepšie sa zviazali stredné a nízke frekvencie. Stredový menič so svojím problematickým priebehom bol celkom oriešok,  zapojenie sa skomplikovalo, ale výsledok sa podaril.  Výške ostala 18dB výhybka so zmenou hodnôt a paralelný výsekový filter.

Na záver obvyklé meranie s konštatovaním,  že SB-M500 potrebujú pomerne málo a získate sústavy, ktoré môžu konkurovať  dnešným vo vyšších cenách.

 

 

 

Firma Orion bola založená v júni 1913 viedenským priemyselníkom Jánošom Kremenezkym ako dcérska spoločnosť pod menom Ungarische Wolframlampen Fabrik Joh. Kremenezky A.G. Budapest. V roku 1924 je spoločnosť uvedená v zozname združení s General Electric Company Schenectady N.Y., USA.

V roku 1925 spoločnosť začala s výrobou elektrónok a rádií v roku pod obchodnou značkou Orion. V 30. rokoch bola spoločnosť významným výrobcom vysoko kvalitných rozhlasových prijímačov, z ktorých niektoré boli exportované pod ochrannou známkou Tungsram (The Norges Elektrishe Marerellkontroll NEMKO uvádza ako výrobcov radu Tungsram rádií od roku 1937 UWF a Ungarische WLF až 1939).

Spoločnosť založila distribučnú spoločnosť (1931 : Svenska Orion Forsaljings A.B. Štokholm, 1984: Orion Štokholm), ktorú po vojne znárodnila švédska vláda. Táto otázka bola vyriešená okolo roku 1950, keď boli vydané nové akcie, aby mohlo Maďarsko uplatňovať svoje vlastnícke práva. Od roku 1957 sa spoločnosť zameriavala na výrobu televízorov. Rozhlasová výroba bola zrušená v roku 1964 a presunutá do spoločnosti Videoton.

Toľko celkom obšírny začiatok a dôkaz, že firma Orion mala skutočne slávnu minulosť. Nás samozrejme zaujíma sortiment reproduktorových sústav. Je skutočne náročné datovať odkedy sa firma začala venovať akustike, ale prvé série sústav majú rok výroby koniec šesťdesiatych rokov. Portfólio tvorili malé policové sústavy, klasické trojpásmovky, stĺpové sústavy, ale aj monitory s nastaviteľnými korekciami.

Sústavy HS-280 sú klasické, uzavreté maloobjemové trojpásmovky, ktoré majú niekoľko modifikácií, technických, ale aj dizajnových. Tieto konkrétne majú v názve dodatok Rumba. Oproti starším majú na stredy použité namiesto klasických meničov kaloty, povrchová úprava je čierna dýha existovali ešte sústavy s dýhou prírodnou.

Čo sa týka jednotlivých meničov, na stredy a výšky sú použité kalotové meniče, membrány sú z plastovej fólie od firmy BASF, basový menič má papierovú membránu s klasickou vlnkou a pomerne malým feritovým magnetom. Vo vnútri sústavy sa nachádzala tlmiaca tkanina s minimálnym vplyvom aj kvôli jej použitému množstvu.

Výhybka bola navrhnutá až sparťansky, pár súčiastok, pomerne dosť mizerných bipolárnych kondenzátorov, menších cievok a jedného, 0,5 watového rezistora. To sa prejavilo aj na pôvodnej frekvenčnej charakteristike a častých vadách v podobe spálených reproduktorov.

Musím ešte poznamenať, že ako obvykle išlo o dosiahnutie najlepšieho výsledku za prijateľnú cenu. V prvom rade som posilnil magnetický obvod pridaním magnetu a vyplnil celý objem sústavy. Výhybka bola navrhnutá samozrejme úplne nanovo, vnútorná kabeláž má väčší prierez.

Zvukovo boli pôvodné sústavy klasika z toho obdobia pri sústavách tohto objemu. Najhlbšie pásmo chýba, nasleduje pomerne výrazné navýšenie v oblasti 80-100 Hz, pokles a celkom výrazný zdvih od 1kHz až po najvyššie pásmo. Priznám sa, v niektorých prípadoch pri kvalite zvukových prepisov toho obdobia to nemuselo znieť až tak stratene, ale na dnešnú dobu je to nepoužiteľné, samozrejme aj so zreteľom na ochranu samotných meničov.

Priznám sa, nedalo mi a prebehol som nejaké fóra, kde sa preberali aj tieto sústavy, narazil som aj na jednoduché modifikácie s meraniami, alebo triviálne riešenie s prepólovaním stredového meniča. Takéto vylepšenie ma príliš nezaujalo, chcel som trochu viac a tak som navrhol výhybku komplikovanejšiu.

Výsledok po porovnaní je viditeľný aj počuteľný. Jediná chybička krásy je mimo osová charakteristika, ale pri tomto geometrickom usporiadaní sa nemožno čudovať. Zvukovo sa sústavy neutralizovali, nič nevytŕča, dá sa počúvať hodiny aj keď s určitým charakteristickým zafarbením. Vo výsledku sa ešte potvrdila nižšia impedancia, ale pre moderné zosilňovače by to nemal byť nijaký problém.

Záverom na porovnanie obligátne merania.

Sústava s pracovným názvom Monacor+Tesla patrí medzi klasické 3-pásmové, veľkoobjemové sústavy. Mohutnej, 120 litrovej ozvučnici jednoznačne dominuje 12 palcový bas od Monacoru vyrábaný už niekoľko rokov. V rámci cenovej kategórie sa mu nedá absolútne nič vytknúť. Stredy reprodukuje klasika od Tesly ARP 150. Osvedčený 15 cm reproduktor s vlastnou ozvučnicou, vytvorenou malým uzavretým valcom, ktorý nemožno od meniča oddeliť.

Membrána je nalakovaná a o kôš je upevnený veľmi tuhým závesom tvoreným malou vlnkou. Vysokotónový menič znovu od Monacoru je jednoznačne najslabším článkom konštrukcie. Textílna kalota 25 mm, čelná stena z plechu a relatívne veľký magnet. Membrána je mierne vnorená do krátkeho zvukovodu.

Autor pôvodnej konštrukcie použil univerzálu výhybku s niekoľkými drobnými úpravami, na základe počúvania. Kontrolné meranie odhalilo prepad medzi 1kHz a 5 kHz, čo zákazník opisoval ako nesúlad medzi stredmi a výškami, vo výsledku zrejme najpočuteľnejšia vada.

V priložených meraniach je pre porovnanie vidieť zmena s novou výhybkou. Frekvencia je vyvážená, fázovo sa meniče stretli. Druhý problém boli nízke frekvencie. Tu sa nedalo veľmi pomôcť výhybkou, ale musel sa použiť zásah do samotnej ozvučnice. Ako prvá vec sa zväčšil objem, našťastie bola možnosť, následne sa predĺžili nátrubky.

Frekvencia je vyvážená, fázovo sa meniče stretli. Druhý problém boli nízke frekvencie. Tu sa nedalo veľmi pomôcť výhybkou, ale musel sa použiť zásah do samotnej ozvučnice. Ako prvá vec sa zväčšil objem, našťastie bola možnosť, následne sa predĺžili nátrubky.

Výsledok sa generálne podaril, ako je vidieť z meraní a kontrolným posluchom. Jednotlivé pásma zladené, vyvážené, nízke tóny novým ladením ozvučnice, ako aj lepšími cievkami vo výhybke vylepšené. Pokiaľ by som mal byť kritický, najväčší problém vidím v spomínanom vysokotónovom meniči.

Žiadané nižšie delenie na 2kHz menič zvládal ťažšie a vykazoval pri vyšších hlasitostiach skreslenie. Zvlnenie v hornej časti pásma dávam za vinu difrakciám na prednej stene, ale aj konštrukciou meniča,
respektíve krátkeho zvukovodu.

Na záver treba spomenúť, že zmyslom celého nebolo vytvoriť Hi-End sústavu, ale opraviť hrubé nedostatky čo sa samozrejme podarilo.

Sústavu ktorú som tentoraz vylepšoval je domácej výroby a majiteľ použil taktiež vlastný návrh. Konštrukciu nebudem príliš dlho opisovať, podľa priložených fotografií je konštrukcia pomerne ľahko definovateľná.

Samotná sústava je tvorená z dvoch samostatných boxov. V spodnej časti sa nachádza 15 palcový basový profi menič od firmy Monacor, vrchný, menší je osadený tlakovým vysokotónovým meničom s jednopalcovým vyústením rovnakého výrobcu.

V podstate sa riešili tri zásadné veci. Jedna, akútny nedostatok nízkych frekvencií, respektíve, basreflex naladený na nesprávnu frekvenciu, slabo zastúpené detaily a nevyrovnaná frekvenčná charakteristika v celom pásme.

Predtým samozrejme treba spomenúť, že v pôvodnej konštrukcii, bola použitá univerzálna výhybka s malými korekciami zvolenými iba na základe sluchu.

Následné meranie odhalilo zásadné problémy. Delenie univerzálnou výhybkouje v každom prípade nedostatočné. Výrazný prepad v deliacej oblasti, počuteľný pokles smerom k vysokým frekvenciám, nekompenzované efekty ozvučnice.

Ako prvé sme z veľkej časti vyriešili problém s nízkymi frekvenciami. Pôvodne bol basreflex naladený v oblasti 65Hz, čo pri menšej ozvučnici a veľkej ploche membrány spôsobilo nepríjemné navýšenie v oblasti 80-100 Hz. Po predĺžení tunela na dvojnásobok sa prenášané pásmo znížilo a celkovo prečistilo a spevnilo.

Vyrovnaná frekvenčná charakteristika a množstvo detailov spolu úzko súvisia. Určite sa dá „naladiť“ reprosústava rôznymi spôsobmi a tým si zastúpenie detailov a charakter zvuku dokážete vymodelovať.

Osobne preferujem maximálne vyrovnanú osovú a pokiaľ možno aj mimoosovú, poťažmo výkonovú charakteristiku. Prvá spomenutá je dosiahnuteľná pomerne jednoducho, mimoosová je vždy závislá od množstva faktorov, s ktorými sa musí uvažovať pred samotným návrhom. Platí to aj v prípade tejto sústavy.

Akusticky skĺbiť 15 palcový menič s malým drajverom, ktorý má pevne spojený zvukovod bola celkom výzva. Nakoniec sa to celkom podarilo a pásma sa zlúčili dobre, samozrejme v rámci toho čo daná konfigurácia dovolila. Nulovaním sa výsledok potvrdil.

Vyžarovanie mimo os, bolo samozrejme poznačené veľkým rozmerom basového meniča, ktorý je použitý aj na vyžarovanie stredných frekvencií. Driver v oblasti delenia mierne zvýraznil vyššie harmonické, ale nie tak, aby produkciu nepríjemne zafarbil.

Na záver treba napísať že zvuk je oproti pôvodnej konštrukcii podstatne vyrovnanejší a kompaktnejší. Samozrejme, dalo by sa ešte popracovať, napríklad kompenzovať fragmenty zvukovodu a difúzoru, ktoré sú viditeľné v meraniach.

Tiež tonálne posunúť celú charakteristiku k nižším tónom a tým zvýrazniť nízke tóny, ale to by celé znamenalo výrazne vyššiu investíciu. Cez to všetko hodnotím výsledok veľmi kladne.

Firmu Magnat netreba nikomu osobitne predstavovať, je na trhu 40 rokov a okrem najsilnejšej autohifi divízie sa zaoberajú aj výrobou reposústav. Rozsah výroby je široký, od low-end sústav za babku, až po veľmi solídne reproduktory.

Konkrétnymi sústavami, ktorými sa budeme tentokrát zaoberať sú stĺpové sústavy Magnat Vector 55.

Vector 55 patria do prvej kategórie, vyrábané okolo roku 2000. Boli navrhnuté v D’Appolito usporiadaní, ktoré som chcel zmeniť na 2,5 pásmo, čo ale vnútorné usporiadanie ozvučnice nedovolilo. Ostali sme preto pri pôvodnom.

Sústavy boli osadené dvoma 6,5 palcovými stredobasmi s plastovými košmi, miniatúrnymi magnetmi, kmitacou cievkou priemeru 20 mm a 1 palcovou výškou. Popravde, pôvodné meniče boli poplatné nielen dobe ale i cene a tak sa zákazník rozhodol pre radikálnu zmenu, ktorá samozrejme iba pomohla.

Stredobasy boli nahradené meničmi Zetag a výšku nahradila Vifa XT25TG-30/04, avšak iba výmena meničov nepomohla. Pôvodne mala najnižšie frekvencie podporiť dvojica basreflexových nátrubkov absolútne nevhodného ladenia. Čistý priemer 40 mm s dĺžkou 60 mm.

Pôvodné ladenie sme nemerali, nátrubky boli pred meraním vymenené za dvojicu zaobleným nátrubkov dostatočného priemeru a správnej dĺžky. K basovým meničom boli pridané kompenzačné magnety, ktoré zvýšili citlivosť a vylepšili impulznú odozvu.

Pôvodná výhybka bol obraz, ktorý sa pravidelne ukáže pri rozobratí sústav nižšej triedy. Miniatúrne cievky s vysokým sériovým odporom, bipolárne kondezátory.

Meranie s pôvodnými meničmi som nezískal, sústavu som obdržal už s novými, preto ich nemôžeme priamo porovnať, ale majiteľ sa vyjadril kladne, kontrolné meranie a následný posluch to potvrdil.

Pár týždňov nazad som riešil pomerne jednoduchú opravu nadmerným preťažením sústavy. Reč je o sústave Magnat Vector 207. Poďme si reproduktory krátko popísať.

Podľa informácií, ktoré som našiel na stránke HIFI-WIKI, mimochodom celkom pekná databáza základných informácií ohľadom výrobcov, boli vyrábané od roku 2011. Vyrábali sa v 3 farebných vyhotoveniach. Mne sa dostali do ruky práve biele.

Vector 207 sú pomerne vysoké, majú 1100 mm, šírku 200 mm a hĺbku 330 mm. Váha pri tejto veľkosti a množstve meničov nie je nijako veľká, celkovo 21 kg. Ich konštrukcia je trojpásmová.

Basové pásmo je zložené z dvoch meničov s priemerom 170 mm s pomerne malým magnetom, polypropylénovou membránou, cievkou 26 mm a plastových košom. Na stredné pásmo je použitý rovnaký menič no a výšky sú reprodukované klasickou tkaninovou kalotou 25 mm. Reproduktory prekrýva kovová mriežka, ktorá minimálne deformuje zvuk.

Poďme na elektrické zapojenie, respektíve na filter. Výhybka nebola nijako komplikovaná, jednoduché zapojenie bez nejakých exotických postupov, ľahko čitateľné, dokonca na plošnom spoji boli natlačené hodnoty súčiastok čo mi zjednodušilo aj opravu.

K výhybke ešte trochu slov. Kondenzátory boli výlučne bipolárne, nijaké vysoké zaťaženie, či vyskladaný pár na zvýšenie napäťovej pevnosti. Cievky malé, drôt menšieho prierezu a predpokladám podľa materiálu feritové jadro. Celkovo lacné, ale nie úplne podradné prevedenie.

Jediné čo ma sklamalo, sú malé bipoláry aj v priamej ceste signálu. Jeden z nich bol nakoniec aj chybný a po výmene bola sústava zhodná s druhou. Záverečné kontrolné meranie potvrdilo bezchybný stav.

Ako som písal, dnes to nebude o tuningu, ale o oprave. Merania a posluch som si samozrejme neodpustil a je veľká škoda, že zákazník nepristúpil na modifikáciu, lebo sústavy majú potenciál fungovať po úprave rozhodne lepšie.

Z priložených grafov je poznať navýšenie v oblasti 120 Hz, pásmo smerom od 300 Hz vyššie je príjemne vyrovnané a zrejme by nijaké významné zásahy nevyžadovalo. Naopak, najnižšie tóny sú prekryté navýšením a v komplexných pasážach zanikajú.

Stredné a vysoké pásmo sa pekne dopĺňa, smerové vlastnosti a výkonová charakteristika má celkom solídny priebeh, aj keď nejaký krátky zvukovod by problémy v oblasti 5kHz určite vyžehlil. Podľa výrobcu má Magnat Vector 207 udávanú citlivosť 92 dB, čo ale nie je pravda, aj keď subjektívne ju môžeme považovať za hlasnejšiu.

Celkovo a hlavne v rámci ceny je prevedenie dobré s drobnými chybami, ktoré by sa dali jednoducho a pomerne lacno odstrániť, v každom prípade to sústavy posunie vyššie.

Nebolo to tak dávno, keď som upravoval predchádzajúci model týchto stĺpov. Konkrétne Magnat Vector 55.

Oproti predchádzajúcemu modelu sa až tak veľa nezmenilo. Konštrukcia 2,5 pásmová, vysokotónový menič umiestnený pod stredobasom, basový menič, basreflexová ozvučnica pomerne malej výšky, dva páry svoriek a nožičky s hrotmi, ktoré presahujú podstavu kvôli stabilite.

Vector 55 som žiaľ nemal možnosť porovnať s pôvodnou konštrukciou, zákazník si reproduktory iniciatívne vybral na základe vzhľadu. V prípade Tempus 55 to tak našťastie nebolo a pomerať pôvodnú konštrukciu som si nenechal ujsť.

Pred písaním som si zo zvedavosti pozrel stránku výrobcu, ktorý má k základnému popisu aj pridanú recenziu z jedného hifi časopisu, ktorá dopadla veľmi pozitívne. V krátkosti ju zhrniem.

Široký frekvenčný rozsah a dobrá tonálna vyváženosť. Meniče a výhybka sú perfektne prepojené a nevzniká presah nízkych tónov do stredných, ako to býva pri lacných reprosústavách. Avšak posluch a meranie to potvrdilo, že to až také ružové s vyvážením nie je.

Len na okraj. Výška sústavy je necelých 90 cm, nehovoriac o referenčnom posluchovom bode, ktorý bol pravdepodobne nastavený v ose výškového meniča. Riešením je nakloniť sústavu mierne dozadu, ale je to málo. Umiestnenie na čudný vysoký podstavec, či nebodaj na stojany bola pre nás neprijateľná koncepcia.

Ak by som meral v ose výškového meniča, situácia by bola zrejme priaznivejšia, podľa všetkého však nijako oslnivá. Po zvážení všetkých možností, sa referenčný bod nastavil na hornom ráme vrchného meniče. Riešenie kompromisné, ale rozhodne lepšie.

V sústavách som kompletne menil výhybky a pridal magnety. Zmena sa určite prejavila. Nízke tóny sú pevnejšie, dynamickejšie, stredy majú dostatočnú intenzitu a výšky sú v rovnováhe so zvyškom. Dobrá neutralita, basový základ a dynamika.

S priložených meraní vidieť jasný rozdiel medzi pôvodnou a novou výhybkou. V pôvodnom stave bol frekvenčný priebeh zreteľne nevyvážený, basy neadekvátne navýšené, odtrhnuté od zvyšku pásma.

Na záver ako zvyčajne, meranie a grafické porovnanie.

V rybárskej dedine Glyngøre v Dánsku začína tesár Preben Jacobsen stavať reproduktory vo svojom kurníku. O dva roky neskôr privedie do podnikania svojho švagra Juliusa Mortensena. Jacobsen + Mortensen = JAMO. Do roku 1978 sa vyrobí milión reproduktorov JAMO.  Toto sa môžete dočítať o firme Jamo na ich stránke.

Ja to zhrniem jednou vetou. Je to pravdepodobne najznámejší výrobca reproduktorových sústav, s ktorými sa stretol prakticky každý, kto sa trochu zaujímal o svet Hi-Fi.  A či sa už  na JAMO pozeráme kriticky, alebo naopak  s dobrými skúsenosťami musím napísať, že v rámci reproduktorov sa im aj pri nízkej triede podarilo zachovať relatívne solídnu úroveň.

Tu sa mi po niekoľkých stĺpových a regálových sústavách dostali do ruky tieto „monitory“ z 80-tych rokov.  Majú štyri  pásma, veľký 12 palcový basový menič, stredový menič s hornou a dva meniče, ktorý jeden má na starosti vyššie stredy a druhý výšky.

Pred dvoma poslednými sú umiestnené lamely, ktoré vytvárajú akúsi akustickú šošovku. Problémom je, že ich tvar respektíve koncept spôsobí skôr iba zúženie vyžarovaného zväzku v referenčnom bode. Pokiaľ išlo výrobcovi o priblíženie osí meničov, mal použiť lamely rovnomerne.

Po prvom meraní jednotlivých meničov som zistil nasledovné. Basový menič je klasika s pomerne biednym pohon, ktorý sa hodí skôr do uzavretej ozvučnice. Po doplnení magnetov sa tento stav zmenil. Zvýšila sa citlivosť a  zlepšili elektrodynamické parametre, čím sme mohli ostať pri pôvodnej basreflexovej konštrukcii.

Jediné čo bolo potrebné upraviť, bola dĺžka nátrubkov, tá zas zodpovedala veľmi vysokému ladeniu a namiesto nízkych tónov  posilňovali vyššie basy a do reprodukcie pridávali nepríjemné hučanie.

Stredové pásmo má na starosti kalota umiestnená v horne. Myšlienka dobrá, splnila očakávania. Vysoká citlivosť, kontrolovaná smerovosť a veľmi slušný priebeh. Jediná chybička krásy je pomerne dosť nízka horná medzná frekvencia, ale účel na ktorý bol určený spĺňal naozaj dobre.

Na pokrytie posledných oktáv, boli použité dva meniče. Jeden plnil funkciu výšky na pokrytie najvyššej oktávy, druhý na vyžarovanie nižších výšok, alebo vyšších stredov. Prvý spomenutý bola kalota umiestnená v  pomerne hlbokom a úzkom kužeľovom zvukovode. Výrobca mal síce dobrý zámer,    zvýšenie citlivosti a usmernenie zvuku, ale výsledok bol trochu rozpačitý.

Jedna vec, použitie akustickej šošovky smerové vlastnosti určite modifikovali, druhá, zvukovod mal evidentne problém s vlastnou parazitnou rezonanciou, čo spôsobilo výrazný prepad v oblasti 6khz.  Toto obmedzenie som našťastie nevnímal až tak tragicky, stred pekne pokryl pásmo až do 10 kHz.

Druhý menič bol akýsi hybrid s dosť ťažko identifikovateľným účelom.  Jedná sa o papierový menič s kónickou membránou a malým uzavretým objemom. Skutočne nechápem účel tohto zariadenia, či to bol len akýsi vrtoch či výstrelok, alebo sa jednalo o aplikovanie myšlienky čím viac reproduktorov, tým lepšie a po meraní sa moje tvrdenie potvrdilo.

Absolútne nepoužiteľná citlivosť, oproti zvyšku v podstate 10 dB, veľmi nekonzistentná frekvenčná charakteristika a počuteľné skreslenie. Po krátkom zvážení som sa rozhodol tento menič nepoužiť.

Ešte na chvíľu k pôvodnej výhybke. V žiadnom prípade som neočakával nejaký zázrak, ale táto časť bola najväčším sklamaním. Všetko pekne miniaturizované, malé bipolárne kondenzátory, malé rezistory a ešte menšie cievky.

Samotné zapojenie bolo veľmi zjednodušené. Basák bol zapojený bez akéhokoľvek filtra, no a zvyšné meniče, mali iba hornú priepusť. Jednotlivé filtre boli jednoduchá koncepcia  12 db/oktáva, akurát s rôznymi šírkami. Vo výsledku  nekompaktná koláž, s výrazným posunom k strednému pásmu.

K výslednej výhybke čo som nakoniec odladil  viedla strastiplná cesta plná kompromisov. Ak by stredový menič s hornou dokázal preniesť vyššie frekvencie s menším poklesom, pravdepodobne použijem iba ten a vznikla by pekná dvojpásmová sústava vintage dizajnu, to však nešlo kvôli spomenutým obmedzeniam.

V simuláciách výhybky samozrejme nič nesedelo, štvrtý menič prekážal, ale po úprave na 3. pásma sa všetko ako tak upratalo. Frekvencia relatívne plochá, citlivosť stále dobrá, impedancia nikde výrazne neklesla.

Smerové vlastnosti je ťažké hodnotiť aj na základe asymetrického uloženie reproduktorov. Zhrniem to tak, že výkonová charakteristika je slušne vyrovnaná s drobnými odchýlkami, ako je vidieť v priloženom meraní.

Na záver iba jedno. Jamo Dynamic D5E sú, alebo boli primárne určené na použitie k analógovým zdrojom signálu, k zosilňovaču s nižším výkonom a možno aj do nenáročného štúdia. Ak ich ale napríklad porovnám iba so starou Teslou z toho obdobia, tak minimálne poctivosťou výroby celku, zapojením výhybky, ale aj jednotlivých komponentov bola na tom lepšie. Navyše, ak niekto hľadá  vec, ktorú si môže aj  mierne upraviť a vložiť do svojho špecifického priestoru, tak je to určite lepšia voľba.

 

Tentokrát sa nám dostali na stôl reprosústavy od známej dánskej firmy Jamo v usporiadaní D’Appolito, ktoré patria medzi lowend firemného portfólia ako efektové sústavy, k centru a k stĺpovým sústavám z rovnakej série.

Už pri kontrolnom posluchu sa ukázali klady aj zápory D’Appolito usporiadania, široké horizontálne vyžarovanie, na druhej strane problematické vyžarovanie vertikálne.

Tento neduh je všeobecne známy, dá sa čiastočne kompenzovať, ale pri konštrukcii kde sú dané meniče a rozmer čelnej dosky je to skôr o ich tolerancii.

Zamerali sme sa preto na frekvenčnú charakteristiku, ktorú výrobca navrhol pre efektovú sústavu z frekvenčnou charakteristikou stúpajúcou smerom k vysokým frekvenciám. Tu sa objavili dva problémy.

Stredobasové meniče majú pomerne vysoké Qts, čo spolu s malou ozvučnicou a zle naladeným nátrubkom spôsobilo dosť významné navýšenie v okolí 150 Hz. Výsledkom je nepríjemné dunenie, čiastočne kompenzované zdvihom na stredoch a výškach.

Celá situácia sa zmenila predĺžením nátrubku na maximálnu možnú mieru, lebo zväčšenie pracovného objemu už samozrejme nebolo možné.

Ďaľší, nemenej významný problém bola hrana, ktorá lemovala čelnú stenu sústavy a spôsobila celkovo masívne zvlnenie frekvenčnej charakteristiky, čo je možné vidieť aj v priložených grafoch.

Tento jav sa dal čiastočne vykompenzovať, ale za cenu horšej impulznej odozvy, ktorá sa našťastie vo zvuku príliš neprejavila.

Na záver sme spravili impedančnú úpravu výhybky. Kontrolné merania skreslenia zobrazujú pomerne dobré zvládanie vyššieho výkonu a celkovo nízke prifarbenie vyššími harmonickými.

                                                                                              Keď sa povie pri reproduktoroch Fostex, každému vyznávačovi jednopásmových konštrukcií sa vybaví horna. Ani v tomto prípade to nie je inak.

Tieto ozvučnice, ak ich môžeme tak nazvať, sú v podstate prvé využívané akustické zosilňovače zvuku. Použijem obecnú definíciu, že zvukovod je trubica, s dostatočne tuhými stenami, jeho prierez je buď konštantný, alebo zväčšujúci sa podľa určitého zákona od jeho vstupu až po výstup.

Teda ide o plošnú transformáciu a prispôsobenie malej impedancie prostredia, ktorá nedostatočne zaťažuje vyžarovaciu impedanciu meniča. Veľmi zjednodušene, na membránu meniča sa privedie hustejšie prostredie a prirodzene sa prispôsobuje až k ústiu zvukovodu a samozrejme naopak.

Okrem toho horna vyžaruje, pokrýva priamym tlakom istú oblasť čo má vplyv na akustický tlak, všetko pri zachovaní pravidiel vyžarovania zvukovodu a jeho smerových vlastností. Na vlastnosti zvukovodu, majú vplyv jeho dĺžka od hrdla až po vyústenie, celková plocha, tvar v priečnom reze a materiál z ktorého je vyrobený.

To je zhruba na úvod. O zvukovodoch by sa dalo písať donekonečna a sú im venované rozsiahle štúdie. Fostex a firmy, ktoré sa im stále venujú, vychádzajú z požiadaviek na vysoký akustický tlak, pri malom výkone zosilňovača, minimálnej výchylke meniča, čo je prípad elektrónkových zosilňovačov a tiež zosilňovačov v triede A.

Okrem účinnosti, tu máme aj absenciu výhybky, čo oceňujú v prvom rade Hi-Fi puristi. Treba poznamenať, že síce nenastáva problém zlým sfázovaním viacerých meničov, ale na druhej strane smerové vlastnosti bezmála 20 cm meniča a frekvenčné nedostatky túto žiadanú vlastnosť nevykúpia.

To isté platí aj pri Fostexoch a práve preto zákazník zvolil zaujímavú nadstavbu, páskový menič Fountek NEO CD 3.5 H. Určite je to zaujímavý menič, solídne spracovaný, navyše so slušnými parametrami.

Okrem nízkeho skreslenia a širokého frekvenčného rozsahu, má aj veľmi dobré vyžarovanie v uhloch, ako vidieť aj v meraniach. Jediný problém ktorý som zaznamenal, je zvláštny efekt v spodnej časti prenášaného pásma, zdá sa že je to odrazom vo zvukovode.

Výhybka sa použila jednoduchá. Nevznikla potreba výrazných kompenzácií na akustickej a ani elektrickej strane. Delenie sa akusticky nachádza v oblasti 1,9kHz, čo má priaznivý vplyv na priestorové vyžarovanie. Výsledok sa prejavil v lineárnej výkonovej charakteristike a smerovom indexe.

Na záver treba napísať, že reproduktory k sebe výborne sadli po stránke akustického vyžarovania, ale aj farby zvuku. V priložených grafoch sa nachádzajú porovnania medzi pôvodnou a modifikovanou sústavou.

Ešte drobná poznámka. Meranie v blízkom poli sa nedalo použiť pre výrazné nulovanie tzv. hrebeňovou funkciou, ktorá sa prejavuje pri všetkých hornoch, či pri TML ozvučniciach. Problém sa rieši dodatočným zatlmením kanála. V tomto prípade bolo tlmenie úplne zbytočné, respektíve výsledok nesplnil očakávanie.

Už len dodatok. Fostex sa venuje tejto koncepcii dlho a výsledky sú zrejmé. Podľa mňa sú určite lepšie, ako predražený Lowther o ktorom úplne pochybujem. Z môjho pohľadu je ale táto koncepcia prekonaná a skôr by som volil nejaký solídny koaxiálny menič a klasickú ozvučnicu.